Úvodné slovo – Concrete finishing alebo finálna úprava betónu s Marshalltown a Miloš Ogurčák tlakbeton.com

Vážení čitatelia,

dovoľte aby som sa Vám na úvod predstavil. Volám sa Miloš Ogurčák, som zo Spišskej Novej Vsi a v podstate od strednej školy sa venujem spracovaniu betónu. Konkrétne staviam betónové skateparky, kde je dovolím si tvrdiť najvyššia kvalita spracovania betónu v Európe. Pracoval som na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, Švajčiarsku, Taliansku, Estónsku, Francúzsku, Španielsku, Nórsku a Izraeli a všade som sa snažil zlepšiť v tom, čo robím. Dnes som majiteľom nadnárodnej korporácie Tlakbeton. Často hladíme betónové rádiusové plochy, ktoré idú z vodorovnej polohy do vertikálnej, robíme najrôznejšie tvary, používame najrôznejšie techniky čo sa prípravy betónu aj samotného betónovania týka. Väčšinu náradia, čo mám, je práve značky Marshalltown a som veľmi poctený, že som bol oslovený výhradným distribútorom tejto značky pre Slovenskú a Českú republiku aby som vám čo-to povedal, keďže veľa z vás má otázky na čo všetko to náradie je, no nenachádza žiadne odpovede.

Betón ako materiál sa používal v časoch starovekého Ríma a my dodnes nevieme ako sa to tam vlastne robilo. Najväčšou záhadou je používanie popolčeka, ktorý Rimania ťažili zo sopiek. Dodnes nevieme zistiť zloženie ich betónu a legenda hovorí, že ich betón je oveľa lepší ako to, čo používame dnes. V histórii nasledovalo pre betón temné obdobie až do devätnásteho storočia, kedy sa v Anglicku začalo experimentovať s výrobou cementu na báze vápenca. Prevratným vynálezom sa vyznamenal Joseph Aspdin z mesta Portland a tak nám vznikol portlandský cement, čo predstavuje v podstate základ v tom, čo dnes robíme my. Toľko o histórii, prejdime k technológii.

Betón nám ako materiál poskytuje neobmedzené možnosti. Tekutý kameň k vám príde v skupenstve ako hustá voda a šibnutím čarovného prútika sa zmení sa na kameň. Technologický proces, ktorý veľmi závisí od človeka, ktorý to robí. Základom je práve cement, ktorého pucolánové vlastnosti v mixe pôsobia tak, že sa nám z jemne namletého prášku stáva akési lepidlo. To je to šibnutie čarovného prútika.

V úvode vás nebudeme týrať dlhými staťami o histórii a technológii, prejdime radšej rovno k veci. Postup spracovania betónu by sa dal rozdeliť do týchto krokov:

1. Placing – ukladanie a premiestňovanie betónu na miesto
2. Screeding – sťahovanie betónu
3. Floating – použiitie hladiacej dosky, ktorá pláva bo betóne
4. Edging – spracovanie rohov a spojov betónových plôch 
5. Finishing – hladenie betónu do finálnej podoby

V práci vo svete nikto veľmi po Slovensky nevie, angličtina je bežným dorozumievacím prostriedkom a dodnes v podstate neexistujú slovenské ekvivalenty jednotlivých pojmov. Poďme si teda rozobrať jednotlivé výrazy:

Placing by sa dal preložiť ako ukladanie betónu. Je to proces kedy sa betón jednoducho dáva tam, kde má byť. Používam na to placer , po slovensky ohrablo na betón, ručná sťahovačka na betón. Je to v podstate jednoduchá práca, keď sa betón ukladá na požadované miesto v požadovanom množstve. Ak je ho príliš málo, s placerom ho nahrniem. Ak je ho veľa, s placerom ho odtlačím ďalej. Existuje ešte jedna špeciálna technika s názvom tamping, ale k tomu nabudúce.

Screeding je po slovensky dajme tomu sťahovanie. Tu máme betónu o trochu viac ako potrebujeme a sťahujeme ho do požadovaného tvaru. Používa sa screeding board, kde sa ostrou stranou ťahá betón a oblou robí prvý float. Marshalltown má v ponuke Ezyscreed™, čiže sťahovaciu latu na betón, ktorá má rovnako jednu ostrú hranu na sťahovanie a jednu oblejšiu na hladenie betónu. Odborník v tomto je austrálsky youtube kanál Concrete Ninja. Všetko sa dá robiť aj úplne inak, príkladom je zase tamping, ktorý sa hojne využíva napríklad v Nórsku, človek sa pri tom narobí oveľa menej. Výsledkom tohto bodu je betón v požadovanom tvare ktorého povrch je pomerne hrubý. Nejde tu o vyhladenie, betón je príliš riedky. Dôležitý je tvar.

Floating pochádza od slova float, čo znamená plávať, nadnášať sa. Náradie sa kĺže po povrchu, kde zatvára jednotlivé póry a pomaly sa blížime k cieľu. Tento bod sa u nás v podstate preskakuje, väčšina podláh sa hladí rovno hladičkou. Tu sa na scénu dostáva tiež práve Marshalltown so svojimi hladiacimi doskami na betón Bull Float , ručnými magnéziovými hladítkami a živicovými hladítkami na betón alebo Darbies. V podstate by sa floats dali rozdeliť na dve kategórie podľa materiálu: resin, alebo magnesium. Ja používam výhradne resin, pretože podľa mňa lepšie drží tvar a môžem ho používať dlhší čas v procese schnutia. Resin má na betón presne taký účinok ako drevené hladítko aké používali naši dedovia, má však oveľa väčšiu životnosť. Podlahári zase na druhej strane ocenia magnesium, ktorý zatvára póry jednoduchšie. Môžeme mať malé náradie do ruky pre kraje a väčšie diery na ploche, alebo veľké na dvojmetrovej palici, ktorá sa dá napojiť na ďalšiu a ďalšiu a ďalšiu, takže týmto spôsobom vieme hladiť aj podlahu ďalej ako desať metrov od miesta, kde stojíte. Stačí vám na to viac palíc. Toto sa volá bull float a v prípade, že neviete, čo robíte, viete s týmto narobiť veľké škody a nerovnosti. Používanie náradia je vecou presného načasovania, ktoré sa človek naučí len a len skúsenosťou. Výsledkom tejto etapy je povrch bez veľkých dier s pomerne rovnakým vzorom, ktorý však ešte ani zďaleka nie je hladký. Ide tu o tvar a o zatvorenie veľkých dier. Dalo by sa to prirovnať k tomu, keď hladíte strojom a používate disk. Na lopatky je príliš skoro, no povrch je pekne rovný a bez dier.

Edging je proces spracovania okrajov betónovej plochy. Betón je stále v kontakte s niečím okolitým. Buď k nemu príde ďalší betón, poprípade hraničí s dlažbou, trávou, štrkovým povrchom, alebo je to schod a jeho susedom je vzduch. Práve spoj je kritickým miestom, kde sa nám najjednoduchšie odštiepi kus betónu, ktorý potom nepôsobí veľmi esteticky. Na toto presne tu máme edger čiže rohovník na betón, alebo groover čiže drážkovač na betón. V obidvoch prípadoch ručný, alebo chodiaci na palici. Zaobľuje nám hranu v požadovanom rádiuse. Pri spojoch betónu v skateparku používam veľkosť len tri milimetre, čo je v podstate veľkosť, akú v reále ani nepocítite. Na vonkajších hranách používame veľkosť šesť milimetrov a viac. Ako keby sme tento kraj priznali, väčšinou je k nemu pripojený buď chodník, cesta, alebo tráva a tento spoj nie je nikdy na milimeter presný. Čím väčší edge urobíte, tým menšia je šanca, že sa kraj zničí. Ďalšou výhodou je, že v prípade posunutia jednotlivých betónových dosiek je zaoblený kraj prevenciou proti odštiepovaniu.

Ja si betón predstavujem ako masu, ktorá schne odspodu. Príde vám betón, ktorého finálnou hrúbkou je dajme tomu pätnásť centrimetrov. Placing a screeding robíte v čase, keď sa hýbe celá masa. Časom však betón tvrdne zospodu, takže vy pracujete s čoraz menšou hrúbkou. Na konci vám v podstate ostane len zopár milimetrov, ktoré sa hladia oceľovým trowelom alebo ak chcete oceľovým hladítkom na betón. V reále samozrejme betón schne v celej svojej hrúbke v závislosti od vonkajších a vnútorných vplyvov, predstava o schnutiu odspodu je len zjednodušeným príkladom ako vysvetliť tento proces.

Posledným krokom je finishing, čiže hladenie. V prípade, že chcete mať betón hladký ako detská prdelka, hladíte betón niekoľko krát až do momentu keď sa dá robiť s posledným milimetrom a ak vyhladíte aj ten, dostanete tak hladký povrch, ako si len viete predstaviť. Používajú sa trowels, funny trowels, alebo fresno. Toto však nie je vždy požadovaným výsledkom, hlavne nie v exteriéri. Existuje ďalších mnoho techník, kedy sa povrch prechádza metlou na metličkový betón alebo sa do neho tlačia rôzne vzory. Ja osobne si po toľkých rokoch neviem predstaviť, žeby som vošiel do bežného stavebníctva a kúpil si tam betónovacie náradie. Na prvý pohľad medzi týmto a Marshalltownom nie je veľký rozdiel, no práca s tým je ako peklo a nebo.

Na Slovensku nám tradícia hovorí jasne: zašalovať, vyhladiť len povrch a odšalovať keď je všetko zatvrdnuté. Náradie na betón Marshalltown nám však poskytuje veľmi veľa možností ako si tento proces na jednej strane zjednodušiť používaním správneho náradia na každú prácu a na strane druhej je výsledok esteticky aj kvalitatívne na úplne inej úrovni.

Verím, že vám tento text pomohol trochu viac pochopiť proces betónovania podľa americkej tradície. V budúcnosti si prejdeme jednodlivé kroky. Z písaného textu je dosť otažké pochopiť o čo sa vlastne jedná, preto pre vás milí čitatelia pripravujeme aj sériu videí kde vám názorne ukážeme kedy aké náradie použiť a ako s ním pracovať.

Miloš Ogurčák

tlakbeton.com